Utorok 21.10.2014, meniny má Uršula - poslať pohľadnicu
Verejná betaverzia - Pripomienky
19.03.2009 11:30
Červená alchýmia krvi

Nielen vo víne, ale aj v krvi je skrytá pravda. Tajomná, životodarná tekutina skrýva v sebe záhady nášho tela, o akých bežní smrteľníci – laici možno ani netušia. Najnovšie medicínske postupy ich však dokážu s prehľadom odhaliť a my sme si zobrali na mušku tie najzákladnejšie, aby sme vám ich trocha priblížili.

Čo sú to za tajomstvá ukrývajúce sa v tejto tak trocha obávanej tekutine? Prečo obávanej? Nikomu z nás sa asi neprieči predstava krvi, kým je skrytá v telesnom obale. Vtedy táto zvláštna tekutina, prepožičiavajúca ružovú farbu nechtom a dlaniam a erotickú červeň perám, evokuje život a vitalitu. V našej civilizácii však rozliata krv predstavuje presný opak. Smrť a skazu. A tak ku krvi, ktorá je len o niečo hustejšia ako voda, máme dosť ambivalentný, rozporuplný vzťah. Podobné úvahy majú skôr spojitosť s krvou ako kultúrnym fenoménom, veď tento atribút sa jej určite nedá uprieť. Keď ideme k lekárovi, po prekonaní nejakej choroby alebo keď sa necítime dobre, nič podobné nás trápiť asi nebude. Máme skôr problém aspoň trochu pochopiť, čo je na papieri, na ktorom je zaznamenaný náš krvný obraz, vlastne popísané. Iste, každý nemôže byť internista alebo biochemik (ani amatérsky), ale predsa len trocha pochopenia by nezaškodilo. Môže sa ľahko stať, a mnohým sa aj stáva, že aj po odbornom vysvetlení lekárom, čo z krvného obrazu vyčítal, sme opäť na začiatku, veľa toho nevieme. Tak poďme pekne po poriadku. O vysvetlenie a komentár sme požiadali klinickú biochemičku MUDr. Tatjanu Hanesovú, vedúcu laboratória v bratislavskom medicínskom centre Medifera.

Čo všetko sa dá z krvi vyčítať?
Okrem toho, čo sme jedli alebo pili a koľko, prezradí presná analýza, s akými choroboplodnými zárodkami sme prišli do užšieho kontaktu a ako na to zareagoval imunitný systém. Veď napokon práve preto sa krv analyzuje – aby sa potvrdili alebo vyvrátili predpokladané ochorenia a aby výsledky poslúžili ako základ zodpovedajúcej terapie. Laboratórne a biochemické pracoviská dnes aj u nás používajú najmodernejšie prístroje a tie majú takmer jasnovidecké schopnosti – z krvi dokážu zistiť niekoľko stoviek hodnôt, ktoré môžu byť rizikovým faktorom pre rozvoj nejakého ochorenia a, žiaľ, práve tých je čoraz viac.

Vírusy alebo baktérie?
Ako všeobecné vyšetrenie, pri ktorom sa zisťuje, či je v tele prítomná infekcia alebo zápal, slúži zistenie hodnoty bielych krviniek, leukocytov. Pri vírusovej infekcii, napríklad chrípke, ich počet je nižší ako zvyčajne. Ak infekciu spôsobujú baktérie, počet bielych krviniek podieľajúcich sa na imunitnej reakcii je zvýšený. Okrem toho sa pri takejto infekcii v krvi výrazne zvyšujú hodnoty takzvaného C-reaktívneho proteínu a stúpa aj sedimentácia. „Sedimentácia je rýchlosť, akou sa korpuskulárne zložky krvi – jednotlivé krvné bunky v plazme – usadzujú. Ak je zvýšená, poukazuje to na prítomnosť infekcie,“ objasňuje MUDr. Tatjana Hanesová. Zistiť, či ide o bakteriálnu, alebo vírusovú infekciu, je dôležité, lebo liečba antibiotikami, ktoré sa v takomto prípade často nasadzujú, má význam iba vtedy, ak ju vyvolali baktérie. „C-reaktívny proteín je vlastne zápalový marker, ktorý sa používa na potvrdenie prítomnosti bakteriálnej infekcie. Jeho hodnoty sa najčastejšie zisťujú jednoduchými rýchlotestami. S obľubou ich používajú najmä pediatri – ich aplikácia je veľmi jednoduchá: deti netreba stresovať odberom, stačí malé pichnutie do prsta a z kapilárnej krvi je výsledok známy o niekoľko minút. Pediater, ak sa potvrdí bakteriálna infekcia, bez pochybností môže nasadiť antibiotiká,“ vysvetľuje MUDr. Tatjana Hanesová.

Protilátky v krvi
Vyšetrujú sa z krvného séra, ak ide o podozrenie na vírusovú infekciu. „Hladina protilátok v krvi sa určuje špeciálnymi imunochemickými reakciami. Hlavným aktérom pri tvorbe protilátok je takzvaný antigén. Je to zjednodušene povedané pre organizmus cudzorodá látka schopná tvorbu protilátok vyvolať. Takúto situáciu môže zapríčiniť aj látka telu vlastná, vtedy hovoríme o autoimunitnej reakcii: obranné mechanizmy bojujú proti látkam, ktoré síce sú telu vlastné, ale ony ich ,prečítali‘ ako cudzorodé,“ hovorí Dr. Hanesová a ďalej vysvetľuje: „Ak sa do tela dostanú choroboplodné zárodky, telo reaguje dvoma základnými spôsobmi, ako sa ich snaží zneškodniť či usmrtiť. Jedna časť imunitného systému uvoľňuje protilátky, a to špeciálne bielkoviny zabezpečujúce imunitu. Tieto bielkoviny, ktoré sú súčasťou krvného séra, nazývame aj imunoglobulíny. Poznáme štyri základné typy: IgA, IgE, IgG a IgM. Ide o tzv. protilátkovú imunitu. Ďalší druhom je bunková imunita. Charakterizuje ju priama činnosť bielych krviniek, ktoré vyhľadávajú a ničia cudzorodé látky, medzi inými aj rakovinové bunky alebo bunky napadnuté vírusmi. Medzi tieto krvné bunky patria aj dôležité T- a NK-lymfocyty. NK znamená Natural Killers, t. j. akísi prirodzení zabijaci všetkých cudzorodých, napríklad aj rakovinových buniek. Bunková imunita sa zisťuje pomocou špeciálneho prístroja, prietokového cytometra. Ten sa používa pri diagnostikovaní ochorení, ktoré vznikli práve na základe poškodenej alebo narušenej bunkovej imunity, akým je napríklad získané ochorenie bunkovej imunity AIDS. „Podľa toho, o aké protilátky ide, sa dá zistiť nielen to, aké ochorenie sa o nás „pokúša“, ale aj v akom je štádiu. Ak vyšetrenie potvrdí prítomnosť imunoglobulínu typu M, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o „čerstvú“ infekciu. Naproti tomu imunoglobulín typu G sa tvorí až v neskorších štádiách ochorenia, a teda poukazuje na dlhodobejšie, možno až chronické ochorenie, ktoré v niektorých prípadoch môže v tele pretrvávať roky.

Základný krvný obraz
Dajú sa z neho vyvodiť prvé rýchle závery o celkovom zdravotnom stave: skúma predovšetkým krvné bunky a niektoré základné súčasti krvi. Výsledky vyšetrenia však na stanovenie presnej diagnózy nestačia. Na to treba v laboratóriu pátrať oveľa viac.
Biele krvinky (leukocyty, označenie: Leu). Keďže ich úlohou je bojovať proti infekcii, parazitom a podieľajú sa na tvorbe protilátok, ich zvýšená hladina najčastejšie signalizuje zápal alebo infekciu. O akú infekciu presne ide, napovie pomer jednotlivých druhov bielych krviniek. Na to sú však potrebné ďalšie testy. Znížená hladina leukocytov môže znamenať poruchu imunity alebo vírusovú infekciu.
Červené krvinky (erytrocyty, na výsledku vyšetrenia ich nájdete pod skratkou Ery); tieto bunky bez jadra obsahujú hemoglobín. Prenášajú kyslík a udržiavajú acidobázickú rovnováhu. Zvýšená hladina môže signalizovať poruchu obličiek, srdca alebo pľúc. Znížená chudokrvnosť, niektoré onkologické ochorenia, ale napríklad aj tehotenstvo.
Krvné farbivo (hemoglobín; Hb alebo HGB). Červené krvné farbivo spôsobuje, že krv je červená, a má dôležitú úlohu – prenos kyslíka. Väčšinou platí, že čím viac hemoglobínu krv obsahuje, tým má aj viac železa, čo je pre telo lepšie. Veľmi vysoké hodnoty však môžu signalizovať chronickú obštrukčnú chorobu pľúc alebo poruchy srdcovej činnosti. Veľmi nízke hodnoty zasa cirhózu pečene, nedostatočnú funkciu obličiek, nádory, vnútorné krvácanie.
Hematokryt ((Htk, HTC). Vypovedá o objemovom podiele červených krviniek v krvi. Zvýšené hodnoty: hnačka, dehydratácia, vrodené choroby srdca, pobyt vo vysokej nadmorskej výške. Znížené: chudokrvnosť, artritída, cirhóza pečene, niektoré nádory, zlyhávanie kostnej drene.
Krvné doštičky (trombocyty, Tr, PLTR). Podieľajú sa na zrážanlivosti krvi, čo je dôležité pre zastavenie krvácania. Majú vplyv aj na správnu funkciu vnútornej vrstvy ciev. Ich znížené hodnoty svedčia o cirhóze, zlyhávaní kostnej drene, alkoholizme alebo AIDS. Zvýšené: deficit železa, úrazy, nádory.

Detektívna práca v laboratóriu
V prípade potreby sa v laboratóriu zisťuje celý rad hodnôt, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie alebo naznačujú určité ochorenie. Medzi najčastejšie patria: všeobecné hodnoty tukov v krvi, cholesterol, krvný cukor, bielkoviny, kyselina močová, hepatálne enzýmy, elektrolyty (minerály, stopové prvky), hormóny, zápalové a onkologické markery, protilátky, drogový skríning.

Nebezpečný cholesterol

Spoločne s triglyceridmi, krvným cukrom a vyšetrením hepatálnych enzýmov, ktoré spoľahlivo informujú o funkcii pečene, patrí aj vyšetrenie cholesterolu medzi hodnoty, ktoré sú súčasťou preventívneho vyšetrenia. Samozrejme, cholesterol sa vyšetruje aj v prípadoch, keď existuje závažné podozrenie na jedno z najzákernejších civilizačných ochorení – aterosklerózu. Podľa Dr. Hanesovej sú štatistiky na Slovensku alarmujúce. Ateroskleróza a s ňou súvisiace ochorenia ako ischemická choroba srdca, infarkt myokardu či mozgová príhoda sa na celkovej úmrtnosti populácie podieľajú až 50 či dokonca 60 percentami. „Dvojtvárna“ látka, za akú by sme cholesterol bezpochyby mohli označiť, si v ľudskom organizme žije vlastným životom – na jednej strane je jej prítomnosť v tele nevyhnutná, cholesterol zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe bunkových membrán, pri metabolizme tukov a pri trávení všeobecne. Súčasne môže byť veľmi nebezpečný. Je totiž hlavným aktérom poškodenia ciev (aterosklerózy), teda priamo zodpovedá za už spomínané ochorenia – infarkt myokardu či mozgovú príhodu. Hovorí sa, že existuje nepriama úmera medzi hladinou cholesterolu a dĺžkou života. Je to však trocha zložitejšie. To, v akom stave sa nachádzajú cievy v organizme, určuje nielen množstvo cholesterolu, ale aj to, na aké prenášače či častice sa cholesterol v krvi viaže. „Viazaný cholesterol (v tele sa nachádza aj voľný) sa viaže na niekoľko rôznych typov častíc. Najdôležitejšie z nich sú LDL- a HDL-častice – lipoproteíny. Umožňujú cholesterolu ako tukovej látke pohyb v krvnom riečisku, ktorého hlavnou zložkou je plazma na báze vody. LDL-častice sú lipoproteíny s nízkou hustotou, ktorým sa laicky často hovorí „zlý“ cholesterol. Práve tieto častice majú tendenciu upchávať cievy v podobe nebezpečných usadenín. Presne opačný účinok, teda zdraviu prospešný, má cholesterol viazaný na HDL-častice, lipoproteíny s vysokou hustotou. Tým sa zasa laicky hovorí „dobrý“ cholesterol. HDL-častice transportujú cholesterol z periférie, napríklad z ciev do pečene. LDL-častice sa zasa tvoria v pečeni. Ak nastane nejaká porucha, napríklad enzymatická alebo na dedičnom základe, metabolizmus tukov sa naruší, čo má známe následky v podobe aterosklerózy. Samozrejme, dôležitý je aj pomer medzi „zlým“ a „dobrým“ cholesterolom. Kardiológovia tiež vedia, že ani priveľmi nízka hladina „dobrého“ cholesterolu, ktorý pôsobí na cievny systém priaznivo, neznamená dobrú správu pre zdravie. Pretože, ako hovorí Dr. Hanesová, „ak je v organizme málo cholesterolu viazaného na HDL-častice, viazne metabolická cesta odstraňovania prebytočného cholesterolu viazaného na častice s nízkou hustotou (LDL)“. Jeho hladina potom logicky stúpa, a tak sa začína usadzovať na stenách ciev. A to pre organizmus neveští nič dobré. Aj keď sú hodnoty cholesterolu, ktoré nám namerali, v norme, treba sa snažiť hladinu „zlého“ cholesterolu ešte znížiť. Keďže ho prijímame predovšetkým v potrave, „bohatým“ zdrojom sú vajcia, mäso, syry, pečeň, maslo, živočíšne tuky (časť cholesterolu si vytvára organizmus sám), jeho príjem môžeme zracionalizovať diétou s vylúčením alebo aspoň obmedzením priveľmi mastnej potravy. Koncentrácia cholesterolu v krvi sa zisťuje pri rannom odbere na lačno, iba vtedy má výpovednú hodnotu. Deň pred odberom by sme sa mali vyvarovať konzumácii priveľmi tučných jedál. Taká nedeľná pečená kačica s kapustou zaliatou lyžicou výpeku by mohla výsledky vyšetrení skresliť. Takisto nie je dobré, ak „hladovka“ pred ranným odberom trvá dlhšie ako 12 hodín. Ak dospelému človeku ráno namerajú hladinu celkového cholesterolu do 5,2 mmol/l, môže takýto výsledok považovať za hodnotu, ktorá je v norme. Mierne zvýšené riziko predstavuje 5,2 až 6,5 mmol/l a vysoké nad 7,8 mmol/l. (Na Slovensku sa, pokiaľ ide o všeobecné hodnoty cholesterolu, nemáme veľmi čím pýšiť. Priemerné hodnoty u dospelej populácie predstavujú mierne zvýšené riziko, okolo 6 mmol/l, čo nie je veľmi dobrá správa.) Hladina LDL-zlého cholesterolu je v norme po hranicu 3,9 mmol/l. Mierne zvýšené riziko je od 4 do 5 mmol/l. A vysoké je nad poslednou spomínanou hodnotou. Napokon je tiež dôležité, koľko percent z celkového cholesterolu predstavuje HDL-cholesterol.

Triglyceridy
Nazývajú sa aj bežné tuky. Spolu s vysokou hladinou cholesterolu sú ďalším faktorom vzniku aterosklerózy. Ak sú ich namerané hodnoty v sére do 2 mmol/l, nepredstavuje to takmer žiadne riziko. Za mierne zvýšené riziko sa považujú hodnoty od 2 do 2,5 mmol/l a vysoké riziko je nad 2,5 mmol/l.

Krvný cukor

Ak sú výsledky glykémie – hodnoty krvného cukru v krvi odobratej ráno na lačno v rozpätí 3,35 až 6,10 mmol/l, sú v norme. Ak sú vyššie, hovoríme o hyperglykémii, ak, naopak, nižšie, ide o hypoglykémiu. Stav hypoglykémie sa najčastejšie dostaví po hladovaní, vyčerpávajúcej a dlhodobej fyzickej záťaži, po predchádzajúcom nadmernom príjme cukru a u cukrovkárov pri chybách v stravovaní či pri nesprávnom nastavení liečby. Hypoglykémia u zdravého dospelého človeka v mladšom a strednom veku môže, ale nemusí byť predzvesťou cukrovky II. typu. V každom prípade kolísajúca hladina cukru neprospieva zdraviu ani sviežosti či vitalite. Je to pochopiteľné, bunky tela nedostávajú svoju najzákladnejšiu potravu – cukor. „Prechod cukru do buniek sprostredkúva inzulín. Ak sa hospodárenie s ním naruší, vznikajú problémy. Organizmus sa tak vyčerpáva nielen na bunkovej úrovni, ale aj ako celok. Laboratórna medicína používa špeciálne záťažové testy, ktoré odhalia, či často sa opakujúci stav hypoglykémie je predzvesťou budúcej poruchy hospodárenia s inzulínom, a teda predzvesťou ochorenia na cukrovku,“ hovorí Dr. Hanesová. Hyperglykémia najčastejšie poukazuje na cukrovku, poruchu látkovej premeny v dôsledku nedostatočnej tvorby alebo zlého hospodárenia s inzulínom. Pri cukrovke je často zvýšená aj hladina triglyceridov a cholesterolu. (Podľa toho, čo vieme o cholesterole a ateroskleróze, ide o naozaj diabolskú kombináciu.) Hyperglykémia môže nastať aj po nadmernej alebo veľmi rýchlej konzumácii príliš sladkých jedál, pri stresujúcej záťaži, napríklad pri veľkej bolesti alebo hormonálnych poruchách a po niektorých liekoch.

Autor: Ivana Baranovičová 

Hlasovanie k článku
Hlasujte...
Priemerné hodnotenie (počet hlasov:0)
O ničom
O autorovi
bloger začiatočník
 
Palka
Mám rada oddych v kúpeloch relax a masáže jednoducho všetko čo sa týka zdravého životného šťýlu.
Autor odporúča
 
Archív autora
 
Október 2014
PO UT ST ŠV PI SO NE
    01 02 03 04 05
06 07 08 09 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31    
Copyright © 2000-2013 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.